*Thinking about...*

Sny... Niečo, čo možno nie je nedosiahnuteľné, no určite nie na dosah ruky. Nie je to niečo, čo môžeme robiť každý deň, ale je to vec, ktorú zažijeme raz, možno dvakrát, no užijeme si ju plným dúškom.
Môj sen bolo vždy cestovať po svete. Spoznávať kultúry, krajiny a fotiť, fotiť, fotiť...
Potom by to bolo niečo s módou. Byť na Fashion Weeku v Paríži, Londýne alebo New Yorku, predvádzať kolekcie slávnych módnych návrhárov (okrem Galliana... nič proti nemu, ale jeho extravagancia prevyšuje všetky medze...), zabezpečiť si aspoň jeden pár Louboutiniek alebo Chooniek, kabelku od L.V., Burberry, Guess, Chanel...
No, okrem toho snívam aj po úplne obyčajných veciach. O pokojnom domove, o teple, o čase s mojimi priateľmi, o živote bez školy, o dlhom spánku...
Neznášam však, ak ľudia čakajú, že im spadne modré z neba. Sťažovať sa, že mu nikto nepomáha, alebo že sa mu nedarí to dosiahnuť, je ľahké povedať. Ale urobiť niečo sám/a, to je odvaha! Vzoprieť sa sám sebe a pokúšať sa splniť si čo najviac. Nájsť si brigádu, učiť sa cudzí jazyk, poprípade nadviazať kontakty. Veru, už nie je veľa ľudí, ktorí by sa spoľahli na seba a nie na iných. Lebo rodičia sú tiež len ľudia a nebudú nám platiť výlety a veci do konca života. Preto je najlepšie postaviť sa čo najskôr na vlastné nohy, lebo až potom človek pochopí, čo dokáže. Siahnuť až na dno svojich síl, pretrpieť ten čas v práci alebo v škole a až potom si užívať. Pretože vždy prídu pekné časy. No dovtedy sa musíme pasovať aj s tými zlými. Bohužiaľ, je to tak, ale na konci sa vždy dočkáme zaslúženého oddychu.

A aké sú vaše sny? :)
And how about your dreams? :)

Ivy