*It is not love if you feel empty...*

 Dnešok je dosť hektický. Moje myšlienky sú ako v mixéri, pocity v kýbli. Som proste na citovej hojdačke, už vyše týždňa. Dnes som si však sadla so svojimi myšlienkami a pekne som ich usporiadala. A čo mi vyšlo? Ach... niečo, čo ma dosť zarmútilo. Vrhám sa do najčiernejších pekiel... Len preto, lebo som si myslela... Myslela som si, že sa to zmení. Že to bude lepšie. Teda, heh, lepšie to určite nebude, ale aspoň budem vedieť, že som urobila správnu vec.
 Neznášam, keď ma niekto neznáša. Aj keď toho človeka nemusím, neznesiem pocit, že toho niekoho ku mne spája len odpor. Musím to však prekusnúť, preniesť sa cez to. Viem, že by to nikdy nebolo lepšie. Bolo to krásne, ale nemôžem sa klamať a už vôbec nie niekoho iného... Budem nenávidená. No s tým sa nedá nič spraviť.
 Teraz niečo veselšie. Včera som dostala informáciu, z ktorej mi ide srdce vyskočiť z hrude. Totiž, zabudla som sa vám priznať, že mám veľký sen a síce cestu do Liverpoolu. Prejsť všetky miesta spájané s Beatlesákmi... Plánovala som to na budúce leto, no nebolo isté, či to vôbec vyjde. Ale teraz je to všetko oveľa svetlejšie. Totiž, dostala som od sesternice Míši a jej priateľa Bena pozvanie do Škótska k nim, tento september. A! Sľúbili, že ma vezmú do Liverpoolu!! No ja zošaliem ;)  Dúfam, že to vyjdeee aaaa...
 A ešte jedna vec. Chystám veľký blogový príspevok. 1950´s. ;)
 Dnes neprekladám, no mood. Majte sa a držte mi palce.

Sad Ivy.