štvrtok 20. januára 2011

My new dress. Price: 2 euros.

I went to the secondhand. Finally!! And I was stricken with this dress (metaphoric).
So me + that dress = :)
But Im not sure. So.. what do you think? 

Šla som do sekáča. Konečne!! A bola som zasiahnutá týmito šatami (metaforicky).
Takže ja + tie šaty = :)
Ale nie som si istá. Takže... čo poviete?





PS: Prosím, poraďte mi, čo na nohy. Myslím, čo sa týka nejakých siloniek alebo tak. Lebo neviem, či nič alebo niečo :)

Nice snowy day.
I.

piatok 14. januára 2011

*Abendessen machen...*

Veru tak, v jeden škaredý upršaný bezsnehový večer som sa rozhodla, že začínam variť. Tak som cestou zo školy kúpila droždie, paradajky a Nivu, počkala som, kým mamka odíde na cvičenie a už som sa s kopou cédečiek nahrnula do kuchyne.
Pokúšala som sa čo-to pofotiť, takže abrakadabra, amore italiano PIZZA by Ivone. :D

                                  Krok number 1. Cesto, ktoré sa najprv odmietalo spojiť.

Krok number 2. Omáčka z paradajok, cesnaku, kečupu a oregana.

Krok number 3. Samotné pečenie (na vrchu s paradajkovou omáčkou, šunkou, Nivou a oreganom.

Krok 4. Jedenie. Ten mám najradšej :)
Tak, čo poviete na výsledok? (to je malá pizza, veľké už boli zjedené).

Do zjedenia :)
I.

utorok 11. januára 2011

*Mad about the boy...*

Takže, dnešný deň som začala mojím obľúbeným vstávaním v ešte o 15 minút skoršom čase (6:15), lebo o 6:50 bol naplánovaný odchod z domu k ortopédovi. Prišli sme tam asi o 6:53 (keďže to bolo asi 20 metrov od bytovky), zobrali sme si časenku a sadli sme si. Číslo 5. Fajn, to by nás mohli rýchlo vybaviť.
 Zavolali nás o dve a pol hodiny. Špica, čo poviete? Bolo tam plno dôchodcov: babka, ktorá kašľala ako tuberáčka, manželský pár, v ktorom bol dedo trošku pod papučou, nahluchlá babka na vozíku, ďalšia babka, ktorá na mňa pozerala tým najvražednejším pohľadom (neviem prečo, asi som jej bola sympatická... :D) a pod. Vždy ma učili úcte k starším, no teraz som mala prvýkrát v živote chuť tresnúť tie babky a dedov, čo prišli asi hodinu po nás a narvali sa do ambulancie, dobre že nezvalili sestričku. 
 A keď sme sa dostali dnu, doktor (ďalší dedo...) mi nepovedal, čo mám s kolenom, len mi dal masť a poslal ma na rehabilitáciu (to mám od sestry, doktor si len niečo mrmlal a možno to bolo hmkanie, lebo si púšťal árie a sonáty, opery...). 
 Teraz je pol tretej a ja som rada, že sedím. Lekárov už nechcem dlho vidieť a nieto ešte dôchodcov, nanajvýš tých psychopatov u lekára. 
 No nič, pozitívum tohto dňa je to, že som nemusela ísť do školy. Pridávam jednu pesničku na dobrú náladu :)


Bye bye!
I.